Bachova kvetinová terapia

“Bachova kvetinová terapia” je druh homeopatickej aromaterapie, ktorú v 30-tych rokoch 20. storočia objavil britský lekár Edward Bach (1886-1936). Bach tvrdil, že psychicky alebo intuitívne objavil liečivé účinky 38 divých rastlín. Na svoje “objavy” prišiel počas “inšpirácií”. Napríklad, mal inšpiráciu, že kvapky rosy na rastline zohraté slnkom by mali absorbovať liečivé vlastnosti rastliny. Tvrdil, že jediné, čo bolo treba urobiť, bolo podržať rastlinu alebo ochutnať okvetný lístok a tým intuitívne prevziať jej liečivú silu. Od týchto intuícií prešiel k príprave “esencií” pomocou čistej vody a rastlín. 

Bach tvrdil, že tieto divé rastliny majú dušu alebo energiu s afinitou k ľudskej duši. Duchovnú energiu kvetín je možné preniesť do vody. Stúpenci tejto metódy pijú homeopatickú zmes kvetinovej esencie, minerálnej vody a brandy, aby zharmonizovali kvetinovú dušu so svojou vlastnou energiou. Podľa Desdeho San Felipeho y Santiago de Montevideo z Uruguaja, kvetinová liečba “funguje”. Bach sa domnieval, že choroba je výsledkom “rozporu medzi účelom duše a pohľadu personality.” Táto vnútorná vojna vedie k negatívnym náladám a blokovaniu energie, čo spôsobuje nedostatok “harmónie”, čo zasa vedie k telesným chorobám. “Každá z 38 kvetín Bachovho systému sa používa na vyrovnanie špecifickej emocionálnej bolesti alebo, v pokročilom štádiu nedostatku rovnováhy, na potlačenie telesných symptómov” (osobná korešpondencia). 

Nemám ani potuchy, čo sa myslí tým, keď sa povie, že liečba “je účinná”, ale nevidím spôsob, ako by sa dala otestovať, keďže jej hlavné tvrdenia sú metafyzické a nie empirické. 

Zdá sa, že dr.Bach je v porovnaní s priekopníckou prácou iných ešte dosť skromný. V Kalifornii sa zistilo, že skromná nezábudka je dobrá na “nadprahové zvýšenie vášho uvedomenia si karmických vzťahov”. A palina obyčajná pomáha “pri uvedomovaní si snov a vedomom ovládaní duševného života” (The Flower Essence Repertory od Laury Bryannanovej). 

Senzibil (médium)

“Smrť je súčasť života a predstierať, že sa mŕtvi stretávajú v televíznom štúdiu v New Yorku, aby tam o niečom tárali s bývalou inštruktorkou tanca, je urážka inteligencie a humanity živých. ” Michael Shermer

“…my (čo sme senzibilmi) sme tu preto, aby sme ľudí liečili a pomáhali im rásť… zatiaľ čo skeptici… sú tu len na to, aby ľudí zničili. Nemajú záujem ľudí podporiť, povzbudiť. Ide im len o to, aby ľudí zničili.” James Van Praagh v relácii “Larry King Live” 6.3.2001

“Ešte som nikdy nepočul o skeptikovi, ktorý by niekomu so svojim skepticizmom pomohol. Jediným záujmom skeptika je niekoho zahanbiť, vyvyšovať sa. Ale mňa nezahanbia. A na to som veľmi hrdý.” Allison DuBois v interview s Allenom Pierleonim

“…takmer každý profesionálny senzibil patrí do skupiny primitívnych podvodníkov, ktorí si všetci, viac či menej, môžu podať ruku.” Richard Hodgson

V špiritualizme je senzibilom (alebo médiom) ten, cez koho priamo komunikujú duchovia. V dávnejších, jednoduchších ale dramatickejších dobách by v zatmavenej miestnosti dobré médium vyprodukovalo nejaké tie záhrobné hlasy, zvonenie zvončeka, vznášanie sa alebo premiesťovanie vecí, či automatické písanie rukou riadenou nebožtíkom. Skrátka čokoľvek, čo by stálo za tú zábavu. 

Dnešný senzibil s najväčšou pravdepodobnosťou píše smiešno-vznešené a “inšpirujúce” knihy o tom, ako sa mu darí “kanálovať” duše mŕtvych ľudí, ako napríklad JZ Knightová a Biela kniha jej diela Ramtha from Atlantis. Ale tím najúspešnejším senzibilom v súčasnosti stačí len tvrdiť, že dokážu komunikovať s mŕtvymi, presnejšie, že mŕtvi cez nich komunikujú. Pod tenkou zásterkou “spirituálneho liečenia” a “pomoci pri ťažkých duševných stavoch” využívajú tradičné techniky typu cold reading a nenápadne získavajú informácie o svojom subjekte, aby ho potom presvedčili, že naozaj prinášajú správy od mŕtvych. Pri tomto druhu senzibilov hrá významnú úlohu subjektívna validácia: senzibil sa spolieha aj na tie najnepatrnejšie prejavy svojho subjektu, používa vhodne zvolené slová, začaté ale nedokončené tvrdenia, aby získal akékoľvek náznak súhlasu s tým, čo komunikuje. A ak subjekt (=zákazník) dokáže nájsť súvis a zmysel v tom, čo interpretuje senzibil, považuje sa to za to dôkaz kontaktu s mŕtvym.

Dosť patetickým príkladom toho, ako sa senzibil spolieha na subjektívnu validáciu, aby nás presvedčil, že naozaj dostáva správy od mŕtvych, je keď povie divákom, že dostal správu od “starej matky niektorej zo žien v obecenstve”. Ten odkaz naznačuje, že túto anonymnú ženu z obecenstva v detstve týrali a že ten, čo to robil, je ešte stále na slobode. Tento trik rád používa, napríklad, aj Patrick Hutchinson. Je to veľmi bezpečné. Nezmieňuje sa o mene tej starej matky, takže hociktorá žena v obecenstve, ktorá už nemá svoju mamu medzi živými, môže byť potenciálnym kandidátom na potvrdenie Hutchinsonovho tvrdenia. Ak takúto správu nikto z divákov nepotvrdí, tak môže povedať, že stará mama vraví, že už týmto zneužívaním viac netrpí. A tak, ak sa nikto neohradí, Hutchinson môže ponechať obecenstvo v domnení, že naozaj nejakú správu od mŕtvej “kanáloval”, ale samotná obeť buď už potlačila spomienku na tieto udalosti alebo sa cíti príliš zahanbená na to, aby o tom ďalej rozprávala.

Hutchinson vie, že je veľa žien, ktoré boli týrané a ktoré o tom mlčia kvôli hanbe, strachu alebo z nejakého iného dôvodu. Tiež vie, že ak bude mať trochu šťastia, niekto z obecenstva sa naozaj zdôverí s tým, že bol v minulosti týraný, čo budú mnohí z obecenstva považovať za skutočnú správu zo záhrobia.

Ak žena z obecenstva nielen že prizná týranie ale aj pomenuje vinníka, médiá to okamžite rozmažú a to vznikne dokonalá ilúzia, že senzibil má naozaj spojenie s mŕtvym. A ak toto priznanie dokonca povedie k nejakému zatknutiu, reputácia senzibila ešte viac vzrastie. Pre senzibila je to čisto win-win situácia. Svojim tvrdením nič neriskuje, naopak značne získa, ak niekto jeho výroky potvrdí.

Hlavnou metódou senzibila ako si získať dôveru klienta, je presvedčiť ho, že dostáva pre neho správy od milovaného zosnulého a to v dosť utáranej podobe. Senzibil získava informácie tým, že ešte pred kontaktom s mŕtvym sa s klientom rozpráva a počas domnelého kontaktu kladie priame otázky. Pri televíznych sedeniach môže senzibil rozhovory prítomnych aj tajne počúvať, hoci aj prostredníctvom prístrojov na odpočúvanie. Správy, o ktorých senzibil tvrdí, že prichádzajú od mŕtvych, môžu byť celkom banálne alebo triviálne, ako napríklad, “povedal, že vám odpúšťa…”

Správy môžu tiež odhaliť veci, ktoré sa dajú zistiť aj inou cestou, ale nad ktorými sa klient čuduje, ako to len senzibil mohol vedieť (dnes sa môžeme čudovať nad tým, čo všetko sa dá nájsť na Internete). 

V starých dobrých časoch seáns a prepracovaných trikov by špiritualistický podvodník asi najskôr predal správu ako “zabezpeč mne a mojej rodine viac peňazí” (Keene 1997) alebo niečo domácke ako “váš pes nemal rád svoje žrádlo.” (Áno, dnešní senzibili často tvrdia, že ich kontaktujú zosnulí štvornohí miláčkovia.) Dnes je taká doba, že už nie je nevyhnutne necitlivé priamo si vypýtať peniaze alebo ísť po starších ľuďoch, ktorí majú veľa peňazí a málo času. Takíto ľudia doslova čakajú na to, aby mohli dať peniaze tým, ktorí im dajú malú nádej, že ich milovaní zosnulí s nimi budú znovu komunikovať.

Takže pre tých, čo “vedia” čítať správy od mŕtvych, ide o veľmi lukratívny biznis, keďže organizujú show pre stovky či tisíce ľudí, z ktorých každý zaplatí od 25 do 50 (alebo aj viac) dolárov len za nádej spojiť sa so strateným dieťaťom, manželom alebo rodičom. Pre niektorých zo senzibilov sú tu ešte ďalšie príležitosti v televízii. George Anderson, bývalý operátor na telefónnej ústredni a tiež autor knihy Lekcie zo svetla: neobyčajné správy o úľave a nádeji z druhej strany (2000), dostal príležitosť na vlastnú relácii v americkej televíznej stanici ABC, v ktorej boli hosťami celebrity túžiace po kontakte s mŕtvymi. Medzi ďalších senzibilov, ktorým sa podarilo vytvoriť celé televízne programy, patria aj John Edward a James Van Praagh, hoci tomu druhému to vydržalo len pár dielov.

Na Slovensku stačí spomenúť veštecké stanice ako TV8 a TV9. Celé je to veľmi podobné, hoci oveľa menej presvedčivé a na rozdiel od profesionálov v USA niekedy aj dosť trápne, pretože slovenskí či českí “veštci” sa často ani nevedia poriadne vyjadrovať.

John Edward sa etabloval ako prvý “jasnočujec” (na rozdiel od “jasnovidca”), ktorý mal na americkom Sci-Fi kanále svoj vlastný program s názvom “Crossing Over with John Edward” (https://www.youtube.com/watch?v=sU8sM0_kYH4). V programe išlo o milovaných zosnulých, ktorí mali, prostredníctvom jeho osoby ako senzibila, kontaktovať ľudí v obecenstve. Edwardove programy označil James Randi za podvod [Skeptic, v. 8, no. 3] a Leon Jaroff za hlúposti [Time, March 5, 2001]. 

No, možno je Edward podvodník, ale je šarmantný a vie urobiť dojem. Jeho show sa dostala do americkej televíznej distribúcie a istý čas sa v USA Network vysielala spolu so seriálom Xena princezna bojovníčka a show Jerryho Springera. Trey Parker and Matt Stone, tvorcovia animovaného seriálu South Park, v epizóde č. 615, označili Edwarda za “Najväčšieho hlupáka vo vesmíre” (pritom použili francúzsky výraz “douche”, ktorý v americkom slangu znamená “vypláchnutý, bez mozgu”).

James Van Praagh je samozvaný senzibil, ktorý tvrdí, že má dar počuť správy takmer od hocikoho, kto je mŕtvy. Podľa neho všetky tie miliardy zosnulých jednoducho len čakajú na to, aby niekto spomenul ich meno. A to je všetko. Dajte teda Jamesovi meno, hocijaké meno, a on bude tvrdiť, že ten zosnulý ho kontaktuje slovami, útržkami viet, alebo že dokáže cítiť jeho prítomnosť na určitom mieste. James Van Praagh sa objavil aj v programe Larry King Live, kde tvrdil, že dokáže cítiť prítomnosť Larryho mŕtvych rodičov. Dokonca označil miesto v miestnosti, odkiaľ túto “prítomnosť” cítil. Počas programu odpovedal na telefonáty do štúdia a len čo mu povedali meno, začal opisovať, čo všetko od mŕtveho cíti a počuje.

James Van Praagh sa hrá hru na otázky. Jednoducho chytá ryby pomocou svojich otázok-návnad, až kým sa niekto nechytí. A potom rybu vyťahuje. Občas síce zlyhá, ale väčšinou sa rybe uniknúť nepodarí. Najkrajšie na tom je, že aj ryby túto hru milujú. Za ťažkú námahu pri rybárčení sa mu odmeňujú kladnou odozvou. A tak sa zdá, že James je naozaj kontaktovaný duchmi, ktorí mu hovoria, že byť mŕtvym je pohoda, že milujú tých, ktorých museli opustiť, že im je to ľúto a že im (tým živým) všetko odpúšťajú.

Michael Shermer zo Skeptic magazine nazýva Van Praagha “majstrom cold reading vo svete senzibilov”. Sociológ a špecialista na anomálie, Marcello Truzzi z Eastern Michigan University, bol menej milosrdný. Truzzi študoval osobnosti typu Van Praagha viac ako 35 rokov a jeho demonštrácie senzibilných schopností označuje za “mimoriadne nezaujímavé” (“A Spirited Debate,” Dru Sefton, Knight Ridder News Service, The San Diego Union-Tribune, July 10, 1998, p. E1.) Truzzi povedal, že väčšina toho, čo Van Praagh produkuje, sú len táraniny, hoci príjemné, pretože “po čom ľudia naozaj túžia, je útecha a zmiernenie pocitu viny. A to aj dostanú: vaši rodičia vás milujú, odpúšťajú vám, tešia sa, že sa s vami stretnú, a nie je to vaša chyba, že sú už mŕtvi.“

V knihe “Prečo ľudia veria v divné veci” Shermer popisuje Van Praaghov úspech aj to, ako ohromil obecenstvo na NBC’s New Age talk show The Other Side. Shermer tiež opisuje, ako v relácii Unsolved Mysteries Van Praagha odhalil (https://www.youtube.com/watch?v=3Ax_VuNTcZw). A predsa sa to nikomu v obecenstve nepáčilo. Istá žena sa dokonca vyjadrila, že jeho konanie bola “neprístojné”, pretože tým (odhalením Van Praagha) zničil nádeje smútiacich ľudí. 

Van Praagh píše knihy s názvami, ktoré nemožno prehliadnuť: “Rozhovor s nebom”, alebo “Dotknúť sa nebies”, alebo “Liečivý smútok”. Názvy ako “Rozprávať sa s Bohom” alebo “Rozhovor s anjelmi” už totiž boli použité v knihách iných autorov.. Jeho webové stránky nás nepretržite informujú o jeho vydanách knihách a nahrávkach (napr. Rozvíjať si v sebe senzibila), o prichádzajúcich produktoch (napr. vydanie jeho meditačných nahrávok), prednáškových tour a vystúpeniach. Van Praagh a jemu podobní senzibili budú ešte dlho úspešní, minimálne ak dodržia jedinú zásadu: nikdy nepovedať zákazníkovi, že jeho rodičia mu to mučenie, ktorému ich za ich života vystavoval, odpúšťajú alebo je načase, aby sa priznal s vraždou. Nie je veľká šanca, že senzibil bude klientovi komunikovať práve takéto správy od mŕtvych.

Počas interview s Dru Seftonom Van Praagh povedal, že “žiadna smrť neexistuje, existuje len život… každý človek je do určitej miery senzibilom,” a “väčšina duší skončí v nebi” (Sefton 1998). Tieto tvrdenia nie sú založené na ničom inom ako na tom, že práve toto chce väčšina ľudí počuť.

Iným oddaným priaznivcom Van Praagha je Charles Grodin, ktorého talk show na CNBC zrušili krátko po tom, čo sa v nej po druhý krát objavil Van Praagh. Grodin ako naivný a odhodlaný na všetko je v súvislosti s jeho zosnulou matkou: nedokázal iné ako skladať poklony mužovi, čo hovorí s nebesami. V skutočnosti mal Van Praaghov výkon v Grodinovej show ďaleko od nebies, ale stačil na to, aby presvedčil Grodina a minimálne jeden pár v obecenstve, že sa rozpráva s ich mŕtvou dcérou. Jedinú pochybnosť Grodin prejavil vtedy, keď ho zaujímalo, či v skutočnosti Van Praagh nečíta v mysliach prítomných divákov, namiesto toho, aby rovno komunikoval s tými “na druhej strane”.

Jedinou osobou, ktorá počas show prejavila pochybnosti o autenticite Van Praaghových kontaktov s mŕtvymi, bola žena, ktorá prišla o dcéru pri teroristickom bombovom útoku v Oklahoma City. Prehlásila, že nič z toho, čo Van Praagh povedal o jej dcére, nesedí, okrem nejakých všeobecností. Žena zároveň prehlásila, že ona s (mŕtvou) dcérou komunikuje priamo.

Keď Van Praagh, Edward, Sylvia Browne alebo nejaké iné “médium” nedokážu presvedčiť svoje obecenstvo, tak pripomenú, že niekedy sú proste správy od zosnulých útržkovité, niekedy im nie je možné rozumieť, inokedy ich pochopia atď atď. Čo znamená, že ak sa pomýlia, nie je to ich vina, veď nikto nie je dokonalý. V skutočnosti by Browneová naozaj mohla priznať, že ešte nikdy nemala v ničom pravdu, nehľadiac na to, koľkokrát ju pristihli, ako si veci vymýšľa. V roku 2010 Ryan Shaffer a Agatha Jadwiszczoková študovali 115 kriminálnych prípadov, na ktorých vraj Browneová pracovala. Jej percento presnosti? Nula. 

Na záver by som odcitoval slová niekoho, kto strávil dlhé roky študovaním senzibilov ešte v dávnych časoch, keď zažívali svoju najväčšiu slávu:

“…mne sa väčšina senzibilov a médií javí ako prefíkaní šarlatáni bez vkusu, ako chamtivci s takmer chorobnou vášňou pre podvádzanie. Podľa mňa sú takmer všetci nielen nečestní hneď od začiatku svojej kariéry, ale skutočné vysvetlenie ich úspechu leží hlavne v ich abnormálne vyvinutej a vrodenej náchylnosti klamať a zavádzať. A to dáva ich konaniu dráždivý pocit prevahy na strane jednej a nezlomnú vôľu veriť ich obetiam, ktoré prijmú akýkoľvek návrh a necúvnu pred žiadnou absurditou na strane druhej.” G. Stanley Hall, v úvode knihy Amy Tanner’s classic on mediums and their methods: Studies in Spiritism (1910).

Ako vidno, veci sa od minulého storočia veľmi nezmenili, a to aj napriek pokrokom v chápaní mechanizmov ľudskej psychológie klamu. Aj dnes majú ľudia silnú túžbu žiť aj mimo svojho tela a podľa možnosti naveky.

Ďalšie čítanie (články súvisiace so Skeptikovým slovníkom)

• Char Margolis
• ABC Television: Put to the Test II – Billed as a test of psychic powers
• Court TV’s “Psychic Detectives”
• How F.B.I. profiling resembles psychic cold reading by Robert T. Carroll
• “Psychic Detectives on TV: how do they affect paranormal beliefs?”
• “Allison ~Dubois, Gary Schwartz, and ‘Medium'”
• Gary Schwartz’s Subjective Evaluation of Mediums: Veritas or Wishful Thinking?
• “It’s All in the Framing”
• Noreen Renier
• Sylvia Browne
• Lynn Ann Maker
• Greta Alexander
• Phil Jordan
• James Van Praagh
• Miss Cleo
• George Anderson
• Allison DuBois
• Dorothy Allison

Knihy a články

• Blackmore, Susan J., In Search of the Light: The Adventures of a Parapsychologist, (Buffalo, N.Y. : Prometheus Books, 1986).
• Christopher, Milbourne. ESP, Seers & Psychics (Thomas Y. Crowell Co. 1970).
• Christopher, Milbourne. (1975). Mediums, Mystics & the Occult. Thomas Y. Crowell Co.
• Frazier, Kendrick and James Randi, “Predictions After The Fact: Lessons Of The Tamara Rand Hoax,” in Science Confronts The Paranormal, ed., Kendrick Frazier (Buffalo, N.Y.: Prometheus Books, 1986), first published in the Skeptical Inquirer 6, no.1 (Fall 1981): 4-7.
• Gardner, Martin. How Not To Test a Psychic : Ten Years of Remarkable Experiments With Renowned Clairvoyant Pavel Stepanek (Buffalo, N.Y.: Prometheus Books, 1989).
• Gordon, Henry. Extrasensory Deception: ESP, Psychics, Shirley MacLaine, Ghosts, Ufos (Buffalo, NY: Prometheus Books, 1987).
• Hansen, George C. (2001). The Trickster and the Paranormal. Xlibris Corporation.
• Keene, M. Lamar. The Psychic Mafia (Prometheus, 1997).
• Marks, David and Richard Kammann. Psychology of the Psychic (Buffalo, N.Y.: Prometheus Books, 1979).
• McClain, Carla. “Varied readings on Arizona psychic,” Arizona Daily Star. January 17, 2005.
• Nickell, Joe. Secrets Of The Supernatural : Investigating The World’s Occult Mysteries with John F. Fischer (Buffalo, N.Y.: Prometheus Books, 1988).
• Randi, James. Flim-Flam! (Buffalo, New York: Prometheus Books,1982).
• Roach, Mary. (2005). Spook: Science Tackles the Afterlife. W.W. Norton.
• Rowland, Ian. The Full Facts Book of Cold Reading, 3rd. ed (2000).
• Shaffer, Ryan and Agatha Jadwiszczok. “Psychic Defective: Sylvia Browne’s History of Failure,” Skeptical Inquirer 34, no. 2 (March/April 2010): 38-42.
• Sefton, Dru. “A Spirited Debate,” Knight Ridder News Service, The San Diego Union-Tribune, July 10, 1998, p. E1.
• Shermer, Michael. Why People Believe Weird Things : Pseudoscience, Superstition, and Other Confusions of Our Time (WH Freeman & Co.: 1997). Review.
• Stein, Gordon. “Spiritualism,” in The Encyclopedia of the Paranormal edited by Gordon Stein (Buffalo, N.Y.: Prometheus Books, 1996).
• Tanner, Amy. 1910. Studies in Spiritism. reprinted by Prometheus Books, Inc., 1994.

Muži v čiernom

Je veľa ľudí, ktorí veria, že muži v čiernom sú zvláštne bytosti, snáď mimozemšťania alebo možno aj vládni agenti, ktorí navštevujú svedkov javov s UFO a ktorých varujú, aby o tých UFO zjaveniach nikomu nič nehovorili.

O mužoch v čiernom hovoria autori ako John Keel v knihe The Mothman Prophecies (1975) či ešte predtým Gray Barker v diele s názvom They Knew Too Much About Flying Saucers (1956), teda “Vedeli priveľa o lietajúcich tanieroch”. Vraví sa, že muži v čiernom dávajú prednosť starším modelom áut značky Cadillac a že sa neradi fotografujú, hoci ich vraj často videli oblečených v čiernom (ako inak by mohlo vzniknúť ich pomenovanie). Ich tajomnosť sa možno čoskoro vytratí, podobne ako filmy, televízne seriály a video hry, ktoré okolo tejto témy vznikli.

John Sherwood (známy aj ako Dr. Richard H. Pratt) povedal nakoniec pravdu o úlohe Graya Barkera, šéfa vydavateľstva Saucerian Publications, pri budovaní mýtu o mužoch v čiernom. Jeho kniha “Vedeli priveľa o lietajúcich tanieroch” urobila koncom 50-tych a 60-tych rokov 20. storočia z mužov v čiernom obávanú tému u ľudí veriacich v UFO, vraví Sherwood, ale bola bola to len fikcia, napísaná s jediným zámerom – zarobiť, a nie opierať sa o fakty. Bol to práve Barker, ktorý vydal dielo vtedy 17-ročného Sherwooda s názvom Flying Saucers are Watching You (Lietajúce taniere vás sledujú), o ktorom dnes jeho autor tvrdí, že je to jeho jediný “skorumpovaný novinársky produkt”. Priznáva, že pri jeho písaní nerobil veľký rozdiel medzi faktami a fikciou. Sherwood priznáva, že k mýtu prispel aj tým, že sa nijako nebránil, keď o ňom UFOlógovia vyhlásili, že bol umlčaný práve mužmi v čiernom.

Viď tiež Mothman (Molí muž).

Ďalšie čítanie

• Rojecewicz, Peter M. “The Men in Black Experience and Tradition: Analogues with the Traditional Devil Hypothesis,” Journal of American Folklore 100 (April/June 1987): 148-60.
• Sherwood, John C. “Gray Barker: My Friend, the Myth-Maker,” Skeptical Inquirer, May/June 1998.

Januarius

Januarius, tiež známy ako Svätý Január, je svätým patrónom talianskeho mesta Neapol. Vraví sa, že jeho uschnutá krv sa dvakrát do roka zázračne premení na kvapalinu: v deň jeho hodov 19.septembra a v prvú májovú sobotu. Pri týchto príležitostiach sa fľaštička, ktorá vraj obsahuje usušenú krv svätého, vezme z katedrály v Neapole a začne sa s ňou procesia po uliciach. Rituál sa zvykol konať 16.decembra, “k skvapalneniu krvi však vtedy dochádzalo relatívne vzácne” – očividne kvôli nižším teplotám — a tak sa s tým prestalo. (Nickell, 81).

K tomuto takzvanému zázraku podľa verných dochádza bez výnimky už asi 600 rokov. Veriaci a nekritickí reportéri opakovane potvrdzujú, že prášková substancia uložená vo fľaštičke je krv a že vedci nedokážu vysvetliť, prečo sa mení na kvapalinu. Avšak talianski vedci, ktorí fľaštičku skúmali v roku 1902 a tiež v nedávnych rokoch, si nemohli vziať vzorku so sebou do laboratória. Mohli nádobku len presvietiť a na základe spektroskopickej analýzy prišli k záveru, že ide o krv (Nickell, 78). Ale nie je pravda, že vedci nedokážu vysvetliť, prečo sa látka vo fľaštičke pravidelne skvapalňuje. Profesor organickej chémie na Univerzite v Pavii, Luigi Garlaschelli a jeho dvaja kolegovia z Milána, ponúkli ako vysvetlenie jav, ktorý fyzikálni chemici označujú ako ¹thixotropia. Vyrobili svoju vlastnú “krv”, ktorá sa skvapalňovala a znovu tuhla, pomocou kriedy, chlórhydrátu železa a slanej vody. Joe Nickell urobil to isté s olejom, voskom a dračou krvou (živicovitý produkt z tmavočervenej rastliny.)

Neapolčania sú poverčiví ľudia. Existuje asi 20 domnelých zázračných fľaštičiek krvi rôznych svätcov a takmer všetky z oblasti Neapola, “čo môže naznačovať, že tu ide o akúsi regionálnu záhadu” (Nickell, 79).
Neapolčania veria, že ak sa krv na kvapalinu nepremení, čoskoro bude nasledovať nejaké nešťastie. Tvrdia, že už aspoň päťkrát sa stalo, že krv neskvapalnela a vtedy došlo k hrozným nešťastiam, ako bol mor v roku 1527 a zemetrasenie na juhu Talianska, ktoré v roku 1980 zabilo 3000 ľudí. Zástancovia tohto domnelého zázraku sa už nezmieňujú o tom, koľkokrát sa vôbec nič nestalo vtedy, keď sa prach nepremenil na krv, ani to, koľkokrát sa nejaké nešťastie stalo, napriek tomu, že sa krv premenila na kvapalinu.

Aj keď sa s fľaštičkou premávajú len dvakrát do roka, prášok sa očividne skvapalňuje viac ako desaťkrát do roka. Zdá sa, že tu ide o selektívne myslenie.

Podľa tradičnej katolíckej hagiografie bol Jahnuarius biskup, ktorému sťali hlavu počas panovania cisára Diokleciána (284-305). A predsa o tomto domnelom krvavom relikte pred rokom 1389 neexistujú žiadne historické záznamy, teda viac ako tisíc rokov po jeho martýrstve. Niektorí pochybujú, že Januarius vôbec existoval (Nickell, 79). 

Väčšina skeptikov je presvedčená, že nech je tou látkou vo fľaštičke čokoľvek, je to reakcia na nejaký prírodný fenomén, ako je zmena teploty alebo pohybu. Dokonca aj niektorí náboženskí myslitelia považujú takéto zázraky za “frivolné” a nehodné Boha.

^{1 pozn.prekl., thixotropia je vlastnosť niektorých ne-newtonovských pseudoplastických kvapalín preukazovať časovozávislú zmenu vo viskozite, zdroj: wikipedia.}

Viď tiež Nepominuteľné telo a Zázraky.

Ďalšie čítanie

• The Blood of St. Januarius by L.Garlaschelli, F.Ramaccini,S.Della Sala
• Examining Miracle Claims by Joe Nickell
• The Life of St. Januarius
• Nickell, Joe. Looking for a Miracle: Weeping Icons, Relics, Stigmata, Visions and Healing Cures (Prometheus Books: Buffalo, N.Y., 1993).

^{copyright © 2009 Robert Todd Carroll
translation copyright © 2009 Vladimír Luknár}

Liečba magnetom

Liečba magnetom, alebo “magnetická terapia”, je metóda alternatívnej medicíny, pri ktorej sa používajú statické (čiže nepohybujúce sa) magnety na zmiernenie bolesti a iných zdravotných problémov. Takzvané terapeutické magnety sa obyčajne vkladajú do náramkov, prsteňov alebo do vložiek topánok, hoci na trhu existujú aj magnetické matrace a magnetické oblečenie.

Za ostatné tri dekády mnohé dobre realizované štúdie ukázali, že statické magnety nemajú o nič väčší alebo menší účinok ako zariadenia neobsahujúce žiadny magnet. Podľa týchto štúdií magnetické terapie pravdepodobne nemajú na ľudí, ktorí ich používajú, žiadny iný väčší efekt okrem placebo efektu.

Napriek nedostatku vedeckých dôkazov, že komečne dostupné zariadenia magnetickej terapie majú vôbec nejaký účinok, magnety na osobné používanie zostávajú mimoriadne populárne. Celosvetový predaj liečebných magnetov sa, podľa BBC, odhaduje na minimálne 1 milardu dolárov.

Ako by to malo fungovať?

Magnetická terapia je známa minimálne 2000 rokov, ako tvrdí správa z Langone Medical Center pri New York University. Predpokladá sa, že ľudoví liečitelia v Európe aj v Ázii používali magnety na liečbu najrôznejších ochorení. Vtedajší liečitelia sa zrejme domnievali, že magnetmi je možné vytiahnuť chorobu z tela. (Celkom vtipné, nie?)

Dnes tí, čo sú presvedčení o účinnosti magnetickej terapie, často citujú schopnosť statických magnetov zmeniť bioenergetické pole (biopole) človeka. Podľa Amerického kongresu pôrodníkov a gynekológov ide o “energetické polia, ktoré by mali obkolesovať ľudské telo“. Liečitelia používajúci isté alternatívne lekárske techníky asi budú nazývať tieto domnelé bioenergetické polia “životnou silou”, chi alebo tokom energie. Niektorí sú presvedčení, že tieto polia je možné manipulovať – niekedy aj pomocou magnetov – a tým liečiť ochorenie alebo zranenie, aspoň podľa článku zverejneného v roku 1999 v Scientific Review of Alternative Medicine.

Mnohé spoločnosti, ktoré predávajú terapeutické magnety, tiež tvrdia, že malý magnet v náramku či v inom zariadení pomáha zvyšiť prietok krvi v oblasti, na ktorú magnet pôsobí. A tento zvýšený prietok potom vraj pomáha tkanivu uzdraviť sa rýchlejšie. Hoci táto myšlienka môže zniesť prijateľne, pretože krv obsahuje železo a železo je priťahované magnetom, železo v krvi je viazané na hemoglobín a v skutočnosti nie je feromagnetické (to je ten permanentný druh magnetizmu, ktorý, napríklad, udrží magnet na chladničke). Ak by bola krv feromagnetická, tak by vlastne musela vybuchnúť, keď naše telo vystavíme scanovaniu magnetickou rezonanciou, pretože tam sa používajú magnety, ktoré sú tisíckrát silnejšie ako magnety v narámkoch. Vysvetľuje Dr. Bruce Flamm, profesor klinického pôrodníctva a gynekológie na University of California, v Irvine, USA.

Bez ohľadu na toto všetko terapeutické magnety určené na utlmenie bolesti vydávajú magnetické pole, ktoré je väčšinou také slabé, že ani nemôže preniknúť pokožkou. Môžete si to vyskúšať, ak budete pozorovať slabú interakciu medzi magnetickou vložkou do topánky a kovovou sponkou oddelenou len ponožkou. Ľudská pokožka je asi 3 mm hrubá, hrubšia ako niektoré ponožky.

Väčšina bežne používaných terapeutických magnetov má od 400 do 800 gaussov (jedna z jednotiek, ktorými sa vyjadruje sila magnetického poľa). Známe tiež pod názvom permanentné magnety, statické magnety používané v magnetickej terapii sa vyskytujú v dvoch rôznych nastaveniach polarity. Magnety sú buď unipolárne, čo znamená, že majú na jednej strane sever a na druhej juh, alebo sú so striedavým magnetickým poľom, čo znamená, že sú vyrobené z plátu magnetického materiálu so severnými a južnými magnetmi zoradenými striedavo.

Čo na to vedecké štúdie

Vedecké štúdie na ľudských subjektoch nepreukázali účinnosť magnetov pri liečbe bolesti alebo stuhnutých kĺbov a svalov. Jedna z najväčších bola publikovaná v roku 2007 v časopise Canadian Medical Association Journal a obsahovala systematický prehľad o početných štúdiách o statických magnetoch realizovaných za posledné roky. Zatiaľ čo niektoré menšie štúdie naznačovali terapeutický účinok, tie väčšie nie. Z toho výskumníci vyvodili nasledovné:”Získané dôkazy nepodporujú používanie statických magnetov na zmiernenie bolesti a preto magnety nemožno odporúčať ako účinnú liečbu.”

Jeden kladný účinok často citovaný zástancami magnetickej terapie pochádza zo štúdie z roku 1997 z Baylor College of Medicine, nazvaný “Účinok statického magnetického poľa na bolesť u pacientov prekonajúcich detskú obrnu: dvojitá slepá pilotná štúdia.”
Výsledky tohto výskumu, ktorý viedol Carlos Vallbona, hlásili “významné a náhle utíšenie bolesti u pacientov” po použití magnetov o sile 300-500 gaussov (asi 10 krát viac ako má bežný chladničkový magnet) po dobu pôsobenia 45 minút na postihnuté miesto u 50 patientov s bolesťou“.

Ale podľa Jamesa Livingstona, bývalého fyzika z General Electric prednášajúceho na MIT, bola táto štúdia z Bayloru aj malá aj do istej miery kontroverzná. Ukázalo sa, že obaja lekári, ktorí štúdiu realizovali, sami už predým používali magnety sami na sebe, na utíšenie bolesti vlastných kolien. To prináša isté pochybnosti o objektivite výskumníkov, vraví Livingston. Vallbona ani jeho kolega už nikdy svoje kladné výsledky nezopakovali na väčšej štúdii a na túto tému vlastne už nikdy viac nič nepublikovali.

V roku 2006, sa Flamm z UC v Irvine odhodlal podrobne preskúmať vedu okolo terapeutických magnetov v článku, ktorý publikoval spolu s Leonardom Finegoldom, profesorom fyziky na Drexelovej univerzite. Pre svoj článok uverejnený v British Medical Journal autori prešli vedeckú literatúru o účinnosti komerčne dostupných terapeutických magnetov pri liečbe najrôznejších ochorení. Nenašli žiadne dôkazy o tom, že tieto magnety skutočne fungujú.
“Pokiaľ ide o statické magnety, rozhodne neexistujú žiadne dôkazy o ich účinnosti” vyhlásil Finegold pre Live Science.

Jeho tvrdenie je v zhode s názorom National Center for Complementary and Integrative Health (NCCIH) na liečbu magnetom. Na web stránkach NCCIH nájdeme, “vedecké dôkazy nepodporujú používanie magnetov na tíšenie bolesti.” Táto organizácia tiež tvrdí, že neexistujú ani žiadne dôkazy o účinnosti magnetov pri liečbe stavov ako je fibromyalgia.

Ďalšie zdroje

• The American Cancer Association má celé stránky určené na zbúranie mýtu o tom, že magnetom je možné liečiť rakovinu.
• web stránka na Mayo Clinic píše o transkraniálnej magnetickej stimulácii a vysvetľuje, ako môžu magnety účinne pomáhať v medicíne.

^{Elizabeth Palermo (c) 2015 http://www.livescience.com/40174-magnetic-therapy.html}

Dutá Zem

Myšlienka o dutej Zemi vychádza z tvrdenia, že Zem nie je masívna ale dutá guľa s otvormi na póloch. A nielen to: v jej vnútri existuje vyspelá civilizácia, Agartha. Medzi jej obyvateľmi sa vyskytujú vyspelí spirituálni a technologickí majstri, ktorí sa občas vyberú na prieskum do atmosféry na svojich UFO.

Koncom 17. storočia britský astronóm Edmund Halley vyhlásil, že Zem pozostáva zo štyroch koncentrických sfér, a tiež, “že vo vnútri Zeme prekypuje život a že je osvetľovaný svietiacou atmosférou.” Domnieval sa, že aurora borealis, známa tiež ako polárna žiara, je spôsobená únikom plynu cez tenkú zemskú kôru na póloch.”

Začiatkom 19. storočia istý excentrický veterán vojny z 1812, John Symmes (zomrel v roku 1829), presadzoval myšlienku interných koncentrických sfér tak intenzívne, že domnelé otvory do vnútra Zeme boli nazvané “Symmesove diery”. V meste Hamilton, v americkom štáte Ohio, jeho syn postavil monument s kamenným modelom dutej Zeme, aby tak pripomínal otcove neustále lobovanie za expedíciu na severný pól, aby konečne našli vchod do sveta pod nimi. Martin Gardner píše, že “bolo treba, aby Byrd preletel ponad Severný Pól, aby Symmesove diery dostali fatálny úder”. (Gardner 1957: 41). Avšak neskôr Symmesovi zástancovia prehlásili, že admirál Byrd vlastne vletel do dier na oboch póloch! Toto čudné presvedčenie, zdá sa, nepramení z ničoho iného ako zo skutočnosti, že Byrd sa o Antarktíde ako o “kraji nekonečných záhad” a raz dokonca napísal: “Chcel by som raz vidieť krajinu za (Severným) pólom. Tá oblasť za Pólom je Centrom veľkého neznáma.” Takéto dôkazy amatérskym vedcom očividne stačia.

Edgar Allan Poe použil tému o dutej Zemi vo svojom The Narrative of Arthur Gordon Pym of Nantucket (1838). Jules Verne napísal svoju Cestu to stredu Zeme v roku 1864 a Edgar Rice Burroughs (1875-1950), tvorca Marťanských dobrodružstiev a Tarzana z rodu opíc, tiež napísali novely, ktoré sa odohrávali v vnútri Zeme. Legendy často pondecujú tvorivosť spisovateľov a fikcia často podnecuje predstavivosť pseudovedcov.

V roku 1869 sa Cyrusovi Reed Teedovi, herbalistovi a samozvanému alchymistovi, zjavila žena, ktorá mu povedala, že žijeme na povrchu dutej zemegule. Takmer štyridsať rokov Teed propagoval túto svoju predstavu v pamfletoch a prejavoch. Dokonca založil kult nazvaný Korešáni (Koresh je hebrejský výraz pre meno Cyrus).

V roku 1906 publikoval William Reed knihu Fantóm pólov, v ktorej tvrdil, že nikto nenašiel severný či južný pól preto, lebo neexistujú. Namiesto sú póly vstupmi do dutej Zeme. V 1913 Marshall B. Gardner vydal knihu Cesta do vnútra Zeme, v ktorej odmietal predstavu o koncetrických sférach, ale prisahal, že vo vnútri Zeme sa nachádza slnko o priemere 600 míľ. Aj Gardner tvrdil, že na póloch sú obrovské, niekoľko tisíc metrov široké otvory. Byrd preletel ponad severným pólom v roku 1926 a nad južným pólom v roku 1929, ale žiadne otvory nevidel. Je celkom zbytočné poukazovať na nezmysenosť takýchto tvrdení, či dokonca odkazovať “dutozemcov” (tých, čo na to veria) na satelitné fotografie, ktoré žiadne diery na póloch nezobrazujú. Oni zostanú presvedčení, že ide o konšpiráciu vlády.

V 40-tych rokoch minulého storočia sa Ray Palmer, spoluzakladateľ FATE, Flying Saucers from Other Worlds (Lietajúce taniere z iných svetov), kníh Hľadanie, Stratený svet, and mnohých ďalších pulp publikácií, dal dokopy s Richardom Shaverom, aby vytvorili Shaver Mystery, legendu o národe a vyspelej civilizácie zvnútra Zeme. Shaver dokonca tvrdil, že s týmito ľuďmi istý čas pobudol.

Podľa Richarda Toronta, v roku 1947 FBI obvinila Palmera a Shavera zo zosnovania “hystérie okolo lietajúcich tanierov”, čím sa stali skutočnými zakladateľmi modernej UFO-lógie. V legendu o dutej Zemi vraj verili aj niektorí predstavitelia nacistiského Nemecka. Existujú povesti o tom, že Hitler a jeho hlavní poradcovia v posledných dňoch Tretej ríše dokázali uniknúť cez otvor na južnom póle. V roku 1964 publikoval Raymond W. Bernard knihu The Hollow Earth – The Greatest Geographical Discovery in History Made by Admiral Richard E. Byrd in the Mysterious Land Beyond the Poles – The True Origin of the Flying Saucers. Kniha už nebola znovu vydaná ale je možné nájsť na Internete. Bernard bol tiež autorom lying Saucers from the Earth’s Interior. Jeho skutočné meno bolo Walter Siegmeister. Jeho dizertačná práca mala názov “Theory and Practice of Dr. Rudolf Steiner’s Pedagogy” (New York University, 1932). Vo svojich Letters from Nowhere Bernard tvrdí, že bol v kontakte s veľkými mystikmi v tajných ashram a s veľkými lamami v Tibete. Bol, stručne povedané, ďaľsím Gurdjieffom. Dr. Bernard “zomrel na zápal plúc 10. septembra 1965, keď hľadal tunely vedujúce do vnútra Zeme, v južnej Amerike.” Zdá sa, že Bernard uveril každej legende, ktorá nejako súvisela s myšlienkou dutej Zeme, vrátane tvrdení, že Eskimáci pochádzajú zvnútra Zeme a že tam ešte stále sídli nejaká pokročilá civilizácia, ktorá odtiaľ občas vyrazí na svojich lietajúcich tanieroch preskúmať okolie. Bernard dokonca bez váhania prijal Shaverove tvrdenie, že o tajomstve teórie relativity sa dozvedel ešte pred Einsteinom, a to od ľudí zvnútra Zeme.

A napokon, ešte tu je Diane Robbinsová, ktorá videla svetlo a tvrdí, že ADAMA dostáva telepatické správy z Telosu, mesta pod horou Mt.Shasta v severnej Kalifornii, ktoré prichádzajú prostredníctvom bytosti menom Lailel a ktoré sú plné noviniek o tamojšom trvalom mieri a prosperite. Môžete si to prečítať online alebo si môžete objednať knihu “The Call Goes Out from the Subterranean City of Telos” za 20 dolárov plus poštovné. Za takéto cenné ezoterické múdrosti je to vskutku bagateľ. Každú minútu sa proste zrodí nejaký zasvätený hľadač pravdy.

• Ďalšie čítanie
  Knihy a články
  Collins Paul S. 2002. Banvard’s Folly: Thirteen Tales of People Who Didn’t Change the World. Picador.
  Gardner, Martin. Fads and Fallacies in the Name of Science (New York: Dover Publications, Inc., 1957),
  Gardner, Martin, The New Age: Notes of a Fringe Watcher (Buffalo, NY: Prometheus Books, 1988). Chapter 30: “Who was Ray Palmer?”
  Kossy, Donna J. Kooks-a Guide to the Outer Limits of Human Belief (Feral House, 1994). 

Prytz, John M. “The Hollow Earth Hoax,” Flying Saucers, June 1970.
  webstránky
  The Unnatural Museum’s Hollow Earth Page by Lee Krystek
  Alaska Science Forum/The Hollow Earth Theory by Larry Gedney
  The International Society for a Complete Earth
  Our Hollow Earth
  Nazis and the Hollow Earth
  The Hollow Earth (a short history)
  About.com Hollow Earth and Planets
  The Hollow Earth (1964) by Dr. R. W. Bernard, B.A., M.A., Ph.D.
  North Pole Inner Earth Expedition (NPIEE)
  Títo ľudkovia sú buď inovatívni podvodníci alebo narušení ľudia s množstvom voľného času. “Veda je skutočna,” vravia. Dobré vedieť. Jim Ernst v e-maily podotkol, že ak pôjdete na tú linku na sponzora projektu, nájdete naspodu stránky nasledovné:
  The North Pole Inner Earth Expedition (NPIEE) existuje len pre zábavu. Vyhradzujeme si právo riadiť investície a dary za akýmkoľvek účelom výskumu záhad vesmíru a Zeme. Ak chcete byť informovaní o projekte a počúvať o tom z najlepších zdrojov na Zemi, počúvajte X-Squared Radio.” Nuž, “inovatívni podvodníci” je asi najpresnejšie označenie pre týchto ľudí.

Naposledy aktualizované 29-januára-2014

Motivovaná argumentácia

“Najbežnejšou zo všetkých mánií je vášnivo veriť v niečo, čo jasne nie je pravda. Je to hlavná zábava ľudstva.” H. L. Mencken
“Dedukcia je produktom evolúcie, aby sme sa vedeli hádať”. Hugo Mercier and Dan Sperber
“Reflex typu “bojuj-alebo-utekaj” uplatňujeme nielen na predátorov ale aj na  informácie, s ktorými sa stretávame”. Chris Mooney

Motivovaná argumentácia je druh konfirmačnej úchylky vyššieho stupňa. Motivovaná argumentácia vedie človeka k tomu, aby tvrdil to, čomu už verí, pričom ignoruje údaje, ktoré jeho viere protirečia. Ale tiež spôsobuje, že sa u človeka vyvinie zložitý mechanizmus zdôvodňovania, ktorým chce ospravedlniť svoje pridŕžanie sa povier, ktoré odporujú logike a dôkazom. Motivované zdôvodňovanie reaguje na protiargumenty defenzívne, aktívne sa snažiac o diskrediáciu takýchto dôkazov alebo ich zdrojov, bez logických zdôvodnenie.

Je jasné, že takéto zdôvodňovanie je riadené emóciami. Zdá sa, že sociológovia sa zhodujú v tom, že motivovaná argumentácia je poháňaná túžbou vyhnúť sa kognitívnej dizonancii. Inak povedané, sebaklam nám prináša dobrý pocit a to je to, čo motivuje ľudí, aby vehementne bránili očividné klamstvá.

Medzi príklady motivovanej argumentácie patria:

• pristátie Apollo na mesiaci bol podvod
• globálne oteplovanie je podvod
• evolúcia je podvod
• 11. september bola interná záležitosť Bushovej vlády
• Saddam Hussein mal prsty v 11.septembri
• holokaust sa nikdy nestal
• AIDS nie je dôsledkom HIV
• vakcinácia spôsobuje autizmus
• Barack Obama sa nenarodil v Spojených štátoch

Viď tiež položky Náchylnosť z ovplyvnenia (affect bias <http://www.skepdic.com/affectbias.html>) a Opačný účinok (backfire effect <http://www.skepdic.com/backfireeffect.html>).

Ďalšie čítanie

Knihy a články

Kunda, Ziva. 1990. The Case for Motivated Reasoning. Psychological Bulletin. Vol. 108, No. 3, 480-498. Ľudia veľmi často prichádzajú k záverom, ku ktorým chcú prísť. Bez ohľadu na mechanizmus, dôsledky sú vážne a dôležité. Taylor a Brown (1988) tvrdia, že motivované zdôvodňovanie môže byť užitočné,pretože ilúzie, ktoré sú jeho dôsledkom, prispievajú k duševnému zdraviu, nerealistické kladné názory na sebasamého a na svet sú často adaptívne. Zdá sa, že je to pravda pri iluzórnych vierach, ktoré neslúžia ako základ pre dôležité konania. Ale motivované ilúzie môžu byť nebezpečné, ak sa používajú pri smerované správania a rozhodovaní, najmä v prípadoch, kde objektívne rozhodovanie môžu pomôcť pri adaptívnejšom správaní. Napríklad, ľudia, ktorí zľahčujú vážnosť ranných symptómov vážnej choroby, ako je rakovina kože a ľudia, ktorí vidia vo výskume poukazujúcom na nebezpečenstvá drog, ako je kofeín, alebo ignorujúc správania, ako je jazdenie pod vplyvom alkoholu, môžu za svoje motivované zdôvodňovanie doslova zaplatiť životom.

Mercier, Hugo and Dan Sperber. Why Do Humans Reason? Arguments for an Argumentative Theor <http://www.dan.sperber.fr/wp-content/uploads/2009/10/MercierSperberWhydohumansreason.pdf>y, podľa našej hypotézy je funkciou zdôvodňovania argumentovanie. Je to o zostavené a vyhodnotení argumentov, ktoré majú presvedčiť. Takéto zdôvodňovanie je adaptívne vzhľadom na mimoriadnu závislosť človeka na komunikácii a na jeho náchylnosť na dezinformácie. Celú škálu dôkazov v psychológii alebo zdôvodňovaní a rozhodovaní je možné znovu interpretovať a lepšie vysvetliť vo svetle tejto hypotézy.
Mooney, Chris. 2011. The Science of Why We Don’t Believe Science <%22http://motherjones.com/pol>) Ako nás naše mozgy klamú o klíme, kreacionizme a súvislosti medzi očkovaním a autizmom, od Chris Mooney (aby sme lepšie pochopili, prečo ľudia neveria vede, viď Detské základy rezistencie voči vede v dospelosti, od Paula Blooma a Deeny Skolnick Weisbergovej)
Prasad, Monica et al. 2009. “There Must Be a Reason”: Osama, Saddam, and Inferred Justification <http://sociology.buffalo.edu/documents/hoffmansocinquiryarticle_000.pdf>. Sociological Inquiry. V tomto článku …prichádzame k sociálno-sociologickému vysvetleniu pre presvedčenie, že existuje spojenie medzi Saddámom and Al Qaedou. Tvrdíme, že primárnym kauzálnym agentom pre mylnú predstavu nie je prítomnosť či absencia správnej informácie alebo ochota respondenta veriť určitému druhu informácií. Naše vysvetlenie vychádza z psychologického modelu spracovania informácií, ktorú vedci nazývajú motivované zdôvodnenie. Podľa tohto modelu ľudia spracovávajú a reagujú na informácie defenzívne, akceptujúc a vyhľadávajúc iba potvrdzujúce informácie, ignorujúc a diskreditujúc ich zdroj, alebo priamo spochybňujú podstatu protichodnej informácie.
Westen, Drew et al. 2006. Neural Bases of Motivated Reasoning: An fMRI Study of Emotional Constraints on Partisan Political Judgment in the 2004 U.S. Presidential Election <%22http://www.psychsystems.net/la>. Journal of Cognitive Neuroscience. Objavy poskytujú prvé neuroobrázkové dôkazy pre jav, ktorý sa doteraz označoval za motivované zdôvodňovanie, implicitná emočná regulácia a psychologická obrana. Naznačujú, že motivované zdôvodňovanie je kvalitatívne odlišné od takého argumentovania, kedy ľudia nepociťujú také silné emocionálne následky z vyplývajúcich záverov.
websites
news
Lies of Mass Destruction The same skewed thinking that supports a Saddam-9/11 link explains the power of health-care myths by Sharon Begley <http://www.newsweek.com/2009/08/24/lies-of-mass-destruction.html> Newsweek. 25 August 2009. “…môžeme predpokladať, že milióny Američanov veria, že v Bielom dome je nesprávny chlapík (Barrack Obama). Aby tento názor ospravedlnili, potrebujú nájsť dôkaz, že vedie krajinu do záhuby. Aké lepšie dôkazy toho by mohli existovať ako sú dezinformácie o Obamovej zdravotnej reforme alebo, napríklad, o tom, ako chce zdravotné poistenie pre nelegálnych prisťahovalcov a tiež, ako chce umožniť Federálnej banke elektronický prístup k bankovým účtom lekárov?
“Obama’s opponents also need to find evidence that their reading of him back in November was correct. They therefore seize on “confirmation” that he wants to, for instance, redistribute the wealth, as in his “spread the wealth around” remark to Joe the Plumber <%22http://voices.washingtonpost.com/fact-checker/2008/10/obamas_re>—finding such confirmation in the claims that health-care reform will do just that, redistributing health care from those who have it now to the 46 million currently uninsured. Similarly, they seize on anything that confirms the “socialist” label that got pinned on Obama <http://www.boston.com/news/politics/politicalintelligence/2008/10/mccain_joe_the.html%22%20%5Ct%20%22_blank> during the campaign, or the pro-abortion label—anything to comfort themselves that they made the right choice last November.”
Obamovi oponenti tiež potrebujú nájsť dôkazy, že to, ako ho odhadli v Novembri, bolo správne. Preto sa zameriavajú na “potvrdenia” toho, že chce, napríklad, redistribuovať bohatstvo, ako to podľa nich naznačil v “šírte bohatstvo okolo seba” v poznámke pre bežného človeka,
blogs
new “Motivated reasoning,” alternative medicine, and the anti-vaccine movement <http://www.sciencebasedmedicine.org/?p=12092> by David Gorski, M.D. “It turns out that science and science-based medicine are hard for humans to accept because they often conflict with what our senses perceive and brains interpret as irrefutable evidence. The pattern-seeking function of our brain, when evaluating questions of causation in medicine, frequently betrays us.” [/new]
The Frontal Cortex, Motivated Reasoning, 17 September 2008. <http://scienceblogs.com/cortex/2008/09/motivated_reasoning.php>
humor
Area Man Passionate Defender Of What He Imagines Constitution To Be – The Onion <http://www.theonion.com/articles/area-man-passionate-defender-of-what-he-imagines-c,2849/>

Naposledy aktualizované 4.mája 2011
copyright © 2009 Robert Todd Carroll
translation copyright © 2012 Vladimír Luknár

Motivačné školenia veľkých skupín

Programy nazývané Large Group Awareness Techniques (LGAT) sú programy na vývoj osobnosti, pri ktorých sú stovky ľudí počas viacerých dní a viacerých hodín vedené tak, aby prišli na to, čo im bráni dosiahnuť svoj maximálny potenciál a viesť spokojnejší život. LGAT programy vznikli aj pre korporácie a verejné agentúry, kde sa zameriavajú na zlepšenie manažerských schopností, riešenie konfliktov, všeobecné inštitucionálne posilnenie a na riešenie večných problémov zamestnancov, čo pijú alebo užívajú drogy. Guruovia na LGAT tvrdia, že vedia ako pomôcť ľuďom stať sa tvorivejšimi, inteligentnými a psychologicky a ekonomicky zdravšími. Nadovšetko sa zameriavajú na úlohu interpersonálnej komunikácie v sebadôvere a pri definovaní vzťahov s inými ľuďmi.

Odborníci na LGAT tvrdia, že vedia, prečo sú účastníci ich školení nešťastní alebo prečo nežijú svoje životy naplno. Predpokladajú, že každému v tom bránia tie isté prekážky a že jeden prístup bude vyhovovať všetkým. Niektorí LGAT odborníci používajú ako vehikulum verejnú televíziu a knihy. Iní používajú informačné reklamy a od dverí ku dverám predávajú knihy a kazety, ktoré majú masám pomôcť dostať ich na cestu k sebarealizácii a úspechu.

Americkí námorníci si zrejme myslia, že to trvá pár rokov, kým sa “staneš, kým môžeš byť“, ale guruovia sebapomoci sa domnievajú, že je to možné stihnúť za pár hodín. Títo guruovia možno používajú prístup v štýle jedna formička na sebapomoc stačí všetkým, ale také programy ako est, Landmark Forum, neurolingvistické programovanie, semináre Tonyho Robbinsa a i., používajú na koláče svoje vlastné formičky.

Hoci niektoré obhajujú vizualizáciu, sebahypnózu a iné techniky na dosiahnutie sebarealizácie, väčšina LGAT programov sa zameriava na komunikačné schopnosti a vplyv jazyka na myslenie a správanie. Tí, ktorí navštevujú tieto programy, musia v týchto schopnostiach excelovať. Školitelia sú motivátormi. Musia používať svoje mocné komunikačné schopnosti, aby presvedčili iných, že majú veriť, že a) oni (školitelia) vedia niečo cenné o napĺňaní potenciálu niekoho iného, b) túto cennú schopnosť je možné na účastníka v krátkom čase preniesť, c) školený môže očakávať, že bude mať hmatateľný, aj keď iba subjektívny, úžitok v krátkom čase (ako napr. zlepšené vzťahy s inými alebo mať len lepší pocit zo seba samého) a d) školený ochutnal len malý zlomok nádhernej rozkoše a naplnenia, ktoré čaká na každého, kto sa prihlási na školenia pre pokročilých. Stručne povedané, školitelia nie sú len učiteľmi, sú aj predavačmi. Ich hlavnou úlohou je motivovať účastníkov, aby si kúpili viac služieb, t.j. aby sa prihlásili na viac kurzov. Skutočnosť, že je len málo pravdedobné, že školitelia budú sledovať školených ďalej, hádam len s výnimkou, keď ich potrebujú presvedčiť, aby sa prihlásili na ďalšie kurzy, naznačuje, že ich hlavným záujmom nie je pomáhať ľuďom viesť plnší život. Úlohou školiteľa je predať. Dostanú podiel za počet ľudí, ktorých naverbujú a vyškolia, nie za počet ľudí, ktorým skutočne pomôžu. Sledovanie pokroku vyškolených nie je v ich záujme. V ich záujme je len pokračovať v opakovanej ponuke na nové školenia.

Pri troche uvažovania musí byť zrejmé, že odborníci na školenia osobného vývoja sú ako tie hviezdy informačných reklám, ktoré sľubujú, že vám prezradia svoje tajomstvo, ako zarobiť milióny dolárov vydávaním inzerátov alebo skupovaním nehnuteľností. Skutočné peniaze nie sú v inzerovaní či v spätnom kupovaní nehnuteľností. V opačnom prípade by sa práve tieto infomerčné hviezdy namiesto svojich reklamných vysielaní venovali presne tým aktivitám, ktoré propagujú. Skutočné peniaze sú v predávaní myšlienky iným. Ak by školitelia, ktorí pracujú pre Tonyho Robbinsa alebo v Landmark Forum naozaj dokázali realizovať svoj potenciál zmysluplným, lukratívnym spôsobom, prečo by sa dali najať na takúto prácu? Pracovali by pre gurua za relatívne malú sumu peňazí, keď investujú dosť veľké množstvo času v nádeji na akýsi nečakaný úspech? Nie. Ak chcú naplno rozvinúť svoj pravý potenciál, musia sa odtrhnúť a začať svoj vlastný personálny školiaci program. Čo je presne to, čo mnohí z nich aj robia. (Viď položku o neurolingvistickom programovaní, NLP. Pri NLP sa odtrhnutí alebo bezprízorní školitelia stali vážnym ekonomickým problémom, vyžadujúcim si platnú licenciu a značnú armádu právnikov, aby si majstrovskí študenti nezávisle neuvedomili svoj skutočný potenciál, ako to urobil Tony Robbins a mnohí iní.)

Personálne školiace programy pravdepodobne budú vždy úspešné, keď pre nič iné tak preto, že a) učastníci sú silne motivovaní k sebazdokonaleniu a b) školitelia nútia účastníkov školení uvažovať o sebe samých, o svojich životoch a svojich vzťahoch. Takáto motivácia a tieto úvahy budú viesť buď k pocitu, že lepšie pochopíme seba samého alebo k obnovenej snahe takéto pochopenie získať. Byť obkolesení mnohými ďalšími pri hľadaní Zasľúbenej zeme znamená prísun energie i nádeje. Koniec koncov, hlavným produktom, ktorý guruovia predávajú, je nádej. Malo by byť zrejmé, že samé o sebe to nemusí byť zlá vec. Všetci potrebujeme nádej. Bez nádeje nemá zmysel robiť si plány do budúcnosti. Bez nádeje nemá zmysel pracovať na vzťahu alebo na stanovovaní si cieľov. A tak, pokiaľ účasť v LGAT zvýši niekoho nádej, že nájde svoju cestu k svojim cieľom, tak je to dobré. Dokonca i falošná nádej môže byť lepšia ako žiadna.

Pretože strach je hlavnou prekážkou nádeje, školitelia ľudského potenciálu musia účastníkom pomôcť prekonať tieto obavy, ktoré bránia rozvoju. Napríklad, nemôžeme dúfať v dosiahnutie cieľa, ak je strach z neúspechu tak silný, že si niekto nechce vytýčiť cieľ, aby sa tak vyhol zlyhaniu. Napokon, ak sa o niečo nepokúsite, tak ani nemôžete zlyhať. Podobne, žiadne problémové vzťahy sa nemôžu zlešiť, ak sa jeden bojí odmietnutia toho druhého do takej miery, že sa ani nepokúsi vyliečiť rany. Je treba prekonať strach zo zlyhania, odmietnutia, zosmiešnenia, poníženia apod., ak chceme mať nádej na dosiahnutie skutočne zmysluplnej existencie ako ľudská bytosť. Paralyzovaní strachom nemôžeme dosiahnuť vôbec nič. Sila niečo dosiahnuť si vyžaduje prekonanie obáv a mať nádej. Najpriamejším spôsobom, ako niekomu dodať silu, by bolo presvedčiť ho, že ak by sa to, čoho sa najviac obáva, stalo, nielen že by to už nemohlo byť horšie ako to je, ale s najväčšou pravdepodobnosťou by to dokonca bolo lepšie než predtým. Iným spôsobom je presvedčiť ľudí, že prekážkou k úspechu je len ich chýbajúca viera a že to dokážu kedykoľvek prekonať.

Nikto to nevedel lepšie ako Len Buscaglia, jeden z najúspešnejších guruov LGAT 70-tych a 80-tych rokov. Používal knihy, prednášky a verejné televízne programy, v ktorých presadzoval myšlienku, že kľúčom k všetkému je láska. Popularizoval pojmy, o ktorých písali Nietzsche, Bertrand Russell a B.F. Skinner, t.j. psychologickú silu milovania tých, ktorých sa bojíme. “Milujte svojich nepriateľov,” povedal by. “Zabije ich to!”. Vaším nepriateľom nemusí byť len iná osoba. Aj vaše obavy môžu byť vašim nepriateľom. Objímte svoje obavy, zabije ich to. Ak váš vzťah zlyhá, čo najhoršie sa môže stať? Vzťah sa skončí. Môžete na ňom zotrvávať, plaziť sa v sebe, stiahnuť sa, vzdať sa. Alebo sa z toho môžete poučiť, rásť, vyvíjať sa, byť pripravený na lepší vzťah v budúcnosti. Je to na vás. Ako povedal Stoik: vedz, na čo máš silu a na čo nie. Nesnaž sa zmeniť, čo nemáš silu zmeniť. Nemôžeš mať kontrolu nad tým, čo povedia alebo urobia iní, ale môžeš ovládať svoj postoj, svoju emocionálnu odpoveď na to, čo povedia alebo urobia. Skrátka, ak sa nepokúsiš, nemôžeš uspieť. Ak sa pokúsiš a zlyháš, aj tak môžeš uspieť. Je to na tebe. Je na guru ľudského potenciálu alebo školiteľa, aby ťa o tom presvedčil.

Programy na sebazdokonalenie ako sú ¹EST, Landmark Forum, neurolingvistické programovanie (a aj kulty ako Scientológia) môžu poukázať na mnohé “úspechy”. Vedia demonštrovať, že ich programy “fungujú”. Môžu priviesť stovky ak nie tisíce spokojných zákazníkov, medzi nimi mnoho slávnych ľudí ako John Denver, John Travolta, Yoko Ono, Cher, Valerie Harperová a ďalších. Mnohí ľudia si očividne myslia, že ich život sa zlepšil po tom, čo sa zapojili do programov EST, NLP, Landmark Forum alebo Scientológie. Tí z nás, ktorí študovali filozofiu a psychológiu, ktorí majú hlboký zmysel pre podstatu špekulácií a empirického výskumu, sú schopní rozoznať pseudovedecký charakter takýchto programov. Vieme, že posudky nemôžu validovať nejaký program na sebazdokonaľovanie.

Vieme, že tak guruovia ako aj ich nasledovníci často zdôvodňujú veci až potom, čo sa stali. Uvedomujeme si úlohu subjektívnej validácie, konfirmačnej zaujatosti, zbožného želania, regresívneho nesprávneho záveru a vzájomného utvrdzovania sa pri úspechoch podobných programov. Vieme, že propagátori týchto programov neurobili žiadny alebo len minimálny výskum na a) overenie kauzálnych tvrdení, ktoré by mohli do ich metód zaviesť istý stupeň efektivity, b) zavedenie jasných kritérií na stanovenie, čo sa považuje za “úspešné” školenie, c) vedenie záznamov o “zlyhaniach” alebo o tých, ktorí sa cítia podvedení alebo ktorým si myslia, že im program uškodil.

Avšak, napriek nedostatku dôkazov, že tieto programy fungujú spôsobom, o ktorom presviedčajú ich propagátori, a napriek faktu, že mnohí školitelia sú pri svojom verbovaní účastníkov seminárov príliš horliví, mnohí títo účastníci z takýchto programov aj naozaj profitujú. Bohužiaľ, mnohí z tých, ktorí benefitovali, nechápu, že iným sa vôbec nemusí podariť niečo zo seminárov získať. Ich zdravým priateľom a členom rodiny sa môže zdať, že týmto horlivcom vymyli mozog. Ich entuziasmus sa zdá neprirodzený a neprimeraný. Ak by boli nevyrovnaní ešte pred zapojením sa do programu, bolo by sa mohlo zdať, že namiesto “senzačného objavu” skončili v úplnom “rozklade”.

Viď súvisiace položky o EST, Kráčanie po ohni, Landmark Forum a neurolingvistickom programovaní na http://www.skeptdic.com.

Poznámka
¹ _{EST – Erhardove seminárové školenia (jeden z prvých LGAT), zároveň aj latinske slovo znamenajúce “to je”}

Ďalšie čítanie

• Viď pôvodný text v angličtine

_{copyright © 2001 Robert Todd Carroll
translation copyright © 2002 Vladimír Luknár}

Moody

Raymond Moody je parapsychológ s lekárskym diplomom (z Medical College of Georgia) a s doktorátom z filozofie a psychológie (University of Virginia).

Napísal niekoľko kníh na tému “život po živote” a vytvoril mýtus o typickom “zážitku blízkej smrti”, pri ktorom ide o nasledovné: bzučiaci alebo rinčiaci hluk, pocit blaženého pokoja, pocit vznášania sa mimo vlastného tela a dívania sa na neho zhora, pohybovanie sa v tuneli plnom jasného svetla, stretávanie sa s mŕtvymi, svätými, Kristom, anjelmi, atď., pred očami sa nám premieta celý život a je to niečo také krásne, že sa nám ani nechce vrátiť do späť do svojho tela. Táto kompozitná skúsenosť je založená hlavne na voľných interpretáciách svedectiev a príbehov doktorov, sestier a pacientov. Ak máme Moodymu veriť, nikto, kto sa ocitol blízko smrti, nezažil nič hrôzostrašné. Možno preto sa jeho knihy predávajú v desiatkach miliónov kusov.

Moody realizuje svoje paranormálne výskumy na vlastnom súkromnom výskumnom ústave na vidieku v Alabame, ktorý nazýva The John Dee Memorial Theater of the Mind. John Dee bol človek, ktorý v 16.storočí v Anglicku spopularizoval umenie zízania do kryštálu. Moody pokračuje v jeho duchu, keď sa za kontrolovaných podmienok snaží vyvolávať mŕtvych. Moody má zrkadlovú sieň, kam hostia prichádzajú veštiť a dúfajú, že sa im podarí vyvolať návštevu ducha milovaného zomrelého. Reportérka ABC Diane Sawyerová to skúšala asi 45 minút, ale žiadnych duchov nevyvolala. Možno nemala dostatočne silnú vôlu vidieť mŕtveho milovaného. Možno dostatočne silno neverila, že dívaním sa do zrkadiel je možné vyvolať pozmenený stav vedomia. Možno mala zostať v miestnostii deň alebo dva.

Hoci existuje veľa podvodníkov, ktorí tvrdia, že dokážu vidieť do minulosti alebo do budúcnosti prostredníctvom rôznych druhov veštenia, je pravdepodobne veľa takých, ktorí majú halucinácie ako dôsledok zmyslových problémov, extrémneho sústredenia sa na jednu vec a dlhého civenia na kaleidoskopické obrazce. Nech je to, ako chce, Moody a mnohí jeho hostia tvrdia, že v zrkadlovej sále úspešne vyvolávajú duchov. Moody, podobne ako Charles Tart, je presvedčený, že pozmenený stav vedomia je bránou do iného sveta. Dívanie sa do zrkadla je len jeden z mnohých spôsobov, ktoré Moody používa, keď sa snaží vyvolať stav zmeneného vedomia. Moody je tiež zástancom regresie minulého života. Tvrdí, že bol skeptický voči reinkarnácii, až kým sa nepodrobil hypnoterapii, počas ktorej objavil, že mal deväť minulých životov. Samozrejme, už na túto tému napísal knihu. Tvrdí, že takmer každý môže zažiť “výlet do minulých životov” a že takýmito trikmi je možné, okrem iného, prekonať fóbie, nátlak, návyky a depresiu. 10. mája 1998 Moody prijal vymenovanie za čestného predsedu Výskumu vedomia na Nevadskej univerzite v Las Vegas (UNLV). Vystriedal tak iného známeho parapsychológa, Charlesa Tarta. UNLV bývala známa pre svoj basketbalový tím, ale ostatné roky sa preslávila ako Harvard Západu. Azda po Moodym príde zástanca únosov mimozemšťanmi, John Mack.

Pri svojom menovaní Moody prehlásil:”Som nadšený možnosťou znovu učiť a verím, že UNLV by sa malo dostať potlesku za svoje odhodlanie držať sa striktných vedeckých štandardov, pokiaľ ide o tvrdenia o racionálnych “preukazných faktoch” alebo “dôkazoch” o pokračovaní vedomia aj po smrti tela….Neobyčajné stavy vedomia bežne považované za paranormálne predstavujú trvalý záujem človeka, ktorý sa nestratí a ja dúfam, že študenti s vážnym záujmom o tieto veci nájdu miesto, kde sa budú môcť dozvedieť o paranormálnych javoch bez ideologickej perspektívy.”

Skutočne. Ostáva už len vidieť, aký druh neideologickej triezvosti vo svojej práci Moody aplikuje. Nejaké náznaky o svojej neideologickej triezvosti už ukázal – keď pozval doktora Briana Weissa, “odborníka na regresie minulého života,” aby viedol komunitné fórum na UNLV. Tiež pozval na UNLV osobu menom Dianne Arcangel, ktorá, ako vraví Moody, je “expertkou v oblasti uľahčovaných zjavení.”

Ďalšie čítanie

• LifeAfterLIfe.Com
• A chiropractor interviews Dr.Dr.Dr. Moody

_{copyright © 2001 Robert Todd Carroll
translation copyright © 2002 Vladimír Luknár}

Mojžišov syndróm

(1) Je to sebaklam charakterizovaný nekritickou vierou v sľuby iných o ceste do Zaslúbenej zeme, t.j. o ceste k návodu na získanie krásy, mladosti, bohatstva, pokoja duše alebo štastia.
(2) Je to sebaklam, pre ktorý je typická viera, že niekoho si vybral Boh, osud alebo história, aby priviedol iných do Zaslúbenej zeme, t.j. k takému cieľu, ako je “postavenie vedy na pevné základy” (Descartes) alebo viera v také veci ako “vecný prírodný zákon, ktorý dáva Nemecku ako silnejšej mocnosti právo pred históriou podrobit sú národy podradnejšej rasy, aby im vládlo a aby ich donútilo vykonávať užitočnú prácu” (Hitler).

Mojžišov syndróm si netreba mýlit s detským Mojžišovým syndrómom (sebaklam nádeje v košíku), čo je druh obranného mechanizmu, kedy niekto klame sám seba tým, že namiesto vlastného konania čaká, že sa objaví niekto, kto jeho problémy vyrieši za neho a zachráni ho pred nešťastím.

^{copyright © 2008 Robert Todd Carroll\ntranslation copyright © 2009 Vladimír Luknár}