Januarius, tiež známy ako Svätý Január, je svätým patrónom talianskeho mesta Neapol. Vraví sa, že jeho uschnutá krv sa dvakrát do roka zázračne premení na kvapalinu: v deň jeho hodov 19.septembra a v prvú májovú sobotu. Pri týchto príležitostiach sa fľaštička, ktorá vraj obsahuje usušenú krv svätého, vezme z katedrály v Neapole a začne sa s ňou procesia po uliciach. Rituál sa zvykol konať 16.decembra, “k skvapalneniu krvi však vtedy dochádzalo relatívne vzácne” – očividne kvôli nižším teplotám — a tak sa s tým prestalo. (Nickell, 81).
K tomuto takzvanému zázraku podľa verných dochádza bez výnimky už asi 600 rokov. Veriaci a nekritickí reportéri opakovane potvrdzujú, že prášková substancia uložená vo fľaštičke je krv a že vedci nedokážu vysvetliť, prečo sa mení na kvapalinu. Avšak talianski vedci, ktorí fľaštičku skúmali v roku 1902 a tiež v nedávnych rokoch, si nemohli vziať vzorku so sebou do laboratória. Mohli nádobku len presvietiť a na základe spektroskopickej analýzy prišli k záveru, že ide o krv (Nickell, 78). Ale nie je pravda, že vedci nedokážu vysvetliť, prečo sa látka vo fľaštičke pravidelne skvapalňuje. Profesor organickej chémie na Univerzite v Pavii, Luigi Garlaschelli a jeho dvaja kolegovia z Milána, ponúkli ako vysvetlenie jav, ktorý fyzikálni chemici označujú ako 1thixotropia. Vyrobili svoju vlastnú “krv”, ktorá sa skvapalňovala a znovu tuhla, pomocou kriedy, chlórhydrátu železa a slanej vody. Joe Nickell urobil to isté s olejom, voskom a dračou krvou (živicovitý produkt z tmavočervenej rastliny.)
Neapolčania sú poverčiví ľudia. Existuje asi 20 domnelých zázračných fľaštičiek krvi rôznych svätcov a takmer všetky z oblasti Neapola, “čo môže naznačovať, že tu ide o akúsi regionálnu záhadu” (Nickell, 79).
Neapolčania veria, že ak sa krv na kvapalinu nepremení, čoskoro bude nasledovať nejaké nešťastie. Tvrdia, že už aspoň päťkrát sa stalo, že krv neskvapalnela a vtedy došlo k hrozným nešťastiam, ako bol mor v roku 1527 a zemetrasenie na juhu Talianska, ktoré v roku 1980 zabilo 3000 ľudí. Zástancovia tohto domnelého zázraku sa už nezmieňujú o tom, koľkokrát sa vôbec nič nestalo vtedy, keď sa prach nepremenil na krv, ani to, koľkokrát sa nejaké nešťastie stalo, napriek tomu, že sa krv premenila na kvapalinu.
Aj keď sa s fľaštičkou premávajú len dvakrát do roka, prášok sa očividne skvapalňuje viac ako desaťkrát do roka. Zdá sa, že tu ide o selektívne myslenie.
Podľa tradičnej katolíckej hagiografie bol Jahnuarius biskup, ktorému sťali hlavu počas panovania cisára Diokleciána (284-305). A predsa o tomto domnelom krvavom relikte pred rokom 1389 neexistujú žiadne historické záznamy, teda viac ako tisíc rokov po jeho martýrstve. Niektorí pochybujú, že Januarius vôbec existoval (Nickell, 79).
Väčšina skeptikov je presvedčená, že nech je tou látkou vo fľaštičke čokoľvek, je to reakcia na nejaký prírodný fenomén, ako je zmena teploty alebo pohybu. Dokonca aj niektorí náboženskí myslitelia považujú takéto zázraky za “frivolné” a nehodné Boha.
1 pozn.prekl., thixotropia je vlastnosť niektorých ne-newtonovských pseudoplastických kvapalín preukazovať časovozávislú zmenu vo viskozite, zdroj: wikipedia.
Viď tiež Nepominuteľné telo a Zázraky.
Ďalšie čítanie
- The Blood of St. Januarius by L.Garlaschelli, F.Ramaccini,S.Della Sala
- Examining Miracle Claims by Joe Nickell
- The Life of St. Januarius
- Nickell, Joe. Looking for a Miracle: Weeping Icons, Relics, Stigmata, Visions and Healing Cures (Prometheus Books: Buffalo, N.Y., 1993).
copyright © 2009 Robert Todd Carroll
translation copyright © 2009 Vladimír Luknár
Skeptikov slovník 