O karme sa niekedy hovorí, že je to “morálny zákon príčiny a účinku.” Karma je jednak podpora konania dobra a vyhýbanie sa zlu, a jednak vysvetlenie akéhokoľvek dobra alebo zla, ktoré sa človeku stane.
Na jednej úrovni karma slúži ako vysvetlenie, prečo sa dobré veci stanú zlým ľuďom a zlé veci dobrým ľuďom. Iba nespravodlivosti tohto sveta, zdanlivo náhodné vyskytovanie sa zla a dobra, sú zjavné. V skutočnosti každému sa dostáva iba to, čo si zaslúži. Dokonca aj dieťa, ktoré je terorizované nadrogovanými rodičmi, si ten horor zaslúži. Duševné postihnutí, retardovaní, homosexuáli a milióny Židov zabitých nacistami si to zaslúžili pre zlo, ktoré napáchali v minulosti. Otrok ubitý takmer na smrť si to zaslúžil, ak nie preto, čo urobil dnes, tak preto, čo urobil vo svojom živote. Podobne je to s obeťou znásilnenia. Dostala len to, čo si zaslúžila. Podľa zákona karmy je všetko utrpenie zaslúžené. Napriek skutočnosti, že pre metafyzickú vieru v karme nie je možné nájsť dôkaz, myšlienka karmy je populárna u mnohých západných kultúr, kde sa oddelila od svojich hinduistických koreňov. Napríklad, teozofisti veria v karmu a reinkarnáciu. Verí v to aj James Van Praagh, ktorý o sebe tvrdí, že je parapsychologickým kanálom pre všetky tie milióny ľudí, ktorí za stáročia zomreli.
Povedzme, že niekto niekoho zabije…pri bankomate…Mohlo by ísť o dve veci. Možno osoba, ktorá spáchala zločin, konala úplne slobodne. Alebo, aj keď to môže znieť čudne, mohlo ísť o karmickú situáciu, kedy to človeku, ktorý bol zabitý, muselo byť vrátené za to, že vo svojom predošlom živote zabil niekoho iného. (Amazon.com interview s Jamesom Van Praaghom.)
Van Praagh dáva jasne najavo, že si myslí, že ‘karma, nie slobodná vôľa, vedie ľudí k tomu, aby jeden druhého zabíjali. Ak má Van Praagh pravdu, tak môžeme pokojne zrušiť náš etický a trestnoprávny systém. Každý sa jednoducho správa podľa svojej karmy. Nikto nie je naozaj zlý alebo dobrý. Nikto nie je naozaj zodpovedný za nič, čo vykoná. Sme len karmickí pešiaci, ktorí tancujú tanec osudu. Ale prečo? Prečo by mal byť taký amorálny princíp ako karma propagovaný, ako keby mal vysvetľovať najvyššiu spravodlivosť v indiferentnom vesmíre? Pretože, ako vraví Van Praagh, “na tomto svete sme preto, aby sme dostali lekciu. Je to naša školská trieda.. Musíme prejsť istými lekciami, aby sme mohli rásť.” Podľa Van Praagha je život na zemi v skutočnosti životom v očistci. Odpracúvame si svoje hriechy, vyvíjame svoje duše pričom spálime trochu karmy. Toto sú tie isté slabomyseľné dôvody, aké majú teodicisti pre existenciu zla vo svete, ktorý vraj stvoril Všemocný, Všedobrý Boh. Hinduisti či budhisti by Van Praaghovu verziu karmy asi sotva akceptovali. Oni by tvrdili, že keď človek koná zlo, koná tak v slobodnej vôli. A ak niekto trpí, je to preto, že tento človek nejaké zlo slobodne spáchal v minulosti.
Ak na nich viac zatlačíme, teozofisti a Západní teodicisti (ktorí sa snažia ospravedlniť spôsoby Boha) sa napokon odvolajú na “mystérium” toho všetkého. Ale zlo nie je žiadne mystérium, ak si uvedomíme, že život nemá nejaký preddefinovaný cieľ, že niet života po smrti, že niet žiadnej odmeny v Nebi ani trest v Pekle, že neexistuje žiadna nirvána. ‘Hoci život sám o sebe nemusí mať cieľ, existujú mnohé životy, ktoré majú zmysel. Viera v karmu však nie je pre zmysluplný život potrebná. Dokonca karma tak, ako ju chápe Van Praagh, ako keby život trivializovala na púhe odpracovanie si metafyzického “zákona”, ktorý redukuje ľudské bytosti na dehumanizované tvory, zbavené morálky a zodpovednosti, púhe príčiny a účinky v systéme, ktorý nemá zmysel. Karma nedovoľuje, aby zlo, ktoré na vás padne, bolo nezaslúžené.
Ako sa niečo také ako karma stalo zásadnou vierou vo významnom náboženstve? Ako to, že si našla toľkých poslucháčov aj mimo Indie? Je to zákon pre ovce. Nemali by sme sa preto čudovať, že ju obhajujú pastieri. Je to zákon pre pasívnych, pre tých, ktorí nechcú zmeniť daný stav, ktorí berú akékoľvek zlo ako “prirodzené” a nevyhnutné. Karma je zákon pre otrokov, pre porazených. Neboli to otroci, ktorí vymysleli náboženské dogmy. Páni vedeli, čo robia. Prijmi, čokoľvek sa stane, snaž sa byť dobrým, t.j. poslúchaj príkazy pánov a správaj sa disciplinovane.
Ktorého sedliaka by napadlo, že celkom na začiatku musel najprv byť život, pred ktorým žiadny minulý život nebol? Ako teda fungovala karma vtedy? Ak nefungovala alebo nebola v prvom živote potrebná, prečo by mala byť potrebná pre tie ďalšie životy? Páni by určite nejakú odpoveď našli. Vždy sa im to darilo. Sú majstrami jazyka. Len s použitím sily slov dokážu dať do súladu neúprosné zákony so slobodou. V ich podaní znejú rozpory iba ako tautológie. A ak páni nemali odpovedď, vždy ešte mohli ponížiť tých, ktorí mali tú drzosť, aby kládli otázky, ktorým nerozumeli! Je to mystérium a každý mystériá zbožňuje. Ak toto nefungovalo, tak tu ešte bola smrť. Tá obyčajne umlčí disidenta i problémovú osobu. Možno. Ale čo môže tiež zabrať, a možno ešte aj lepšie, je prísľub večnej blaženosti. Buď dobrý, dodržuj morálne pravidlá, nechoď proti prúdu, prijmi svoju úlohu, atď. a večná blaženosť bude tvoja. Neposlúchaj a budeš niesť následky. Táto motivácia sa nijako nelíši od sľubu Neba a hrozby Pekla.
Ďalšie čítanie
- “Karma” – Hinduism Today
- Edwards, Paul. “Karma,” in The Encyclopedia of the Paranormal edited by Gordon Stein (Buffalo, N.Y.: Prometheus Books, 1996)
copyright © 2000 Robert Todd Carroll
translation copyright © 2004 Vladimír Luknár
Skeptikov slovník 